Jekh skurto sikadaimos pala le čhiba pe minoriteta
Ame kerdam butči pala o themesko sikadaimos pala le čhiba pe nationale minoriteta. Kate telal si jekh skurto sikadaimos.
Ando Švedo si o jiddisch, finlandiska, mäenkieli, romani čhib, thaj e čhib samiska vasdine opre sar jekh čhib pe minoriteta. Savore si len pravo te den duma pe pesko čhib, thaj o čhib sikadžol jekh važno kotor pe peski identiteta. Le čhiba pe minoriteta si jekh kotor katar o švedisko kultura thaj kulturako barimos. Thaj anda godo kamel o them te inkerdol le čhiba pe nationale minoriteta trajime.
O Riksrevision dikle sar uni autoritora keren buči te inkeren le čhiba pe nationale minoriteta. Gadala autoritora si Institutet för språk och folkminnen (Isof), Länsstyrelsen ando Stockholmo, Lunds universitet, Sametinget, Statens skolverk, Stockholms universitet, Södertörns högskola, Universitets- och högskolerådet (UHR) thaj Umeå universitet.
O Riksrevisionosko resultato si te kerel o them vorta buči thaj vi dosta buči. Thaj vi o foro šaj lel peske resursora maj effektivno, te šaj holaven len tela jekh maj lungo vrama te sar maj skurto vramake.
O Riksrevision del jekh gindo thaj alternativno kaj o regeringo te dikhel opral peske autoritora pe jekh maj lungo vramaki buči, te šaj avel len maj lašo angluno kondicia. Gado značil o Skolverkets buči te ankanavel e vuzškala thaj produktzia pala kniški thaj želi vaj so trubul pala le čhiba pa minoriteta, Isofs ansvar le čhibako centrose, aj Länsstyrelsen ando Stockholm thaj Sametingets resultato thaj žutimoski buči.
O Riksrevision del jekh gindo vi kaj le gazdi pe sičarimaski buči thaj UHR buči te keren maj feder informacia sar te kerdos jekh sičatori ande le čhiba pe minoriteta. Vi rekommendil o Riksrevision te o regeringo te mučil o kontrollo kaj o internet rig minoritet.se kaj Länsstyrelsen ando Stockholm vajke jekh kaver lašo autoritora kaj šaj len opral te keren e internet rig maj ašundo thaj maj feder.